„Tento stav nespôsobili nacisti. Totálne ju zničil až komunistický režim, ktorý naštartoval tvrdý antisemitizmus. V päťdesiatych rokoch do nej nasťahoval sklad Štátnej vedeckej knižnice,“ hovorí Kladek, ktorý viac ako desať rokov mapuje dejiny židovstva v Košiciach.
Celé zariadenie vysťahovali a nahradili ho regálmi, namiesto historického ústredného kúrenia nainštalovali plynové pece, do stien so vzácnymi maľbami vysekali diery na komíny. „S väčším barbarstvom som sa počas svojho života nestretol. Imobiliár buď rozkradli, vyhodili na smetisko, alebo totálne zdevastovali. Dnes už nie je možné dať niektoré časti interiéru do pôvodného stavu. Napríklad svätú schránku, ktorá slúžila na odkladanie tóry, vypáčili, namontovali do nej police a uložili Leninove spisy. Cez deravú strechu dovnútra roky zatekalo, omietky na fasádach opadali po murivo, ozdobné prvky sa rozpadli.“
Podľa Kladeka by mal spôsobenú škodu nahradiť štát. „Najväčšie škody spôsobila kultúrna inštitúcia, ktorá má dokonca v názve slovo štátna a bola financovaná z prostriedkov ministerstva kultúry.“ Kladek preto zvažuje podanie žaloby na Slovenskú republiku.
Predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach Peter Sitár je skeptik. „Každý, kto príde do Košíc a vidí tú hrôzu, nechápe, prečo nič nerobíme. Bez peňazí sa však nič nedá urobiť. Naše žiadosti o granty z nepochopiteľných príčin rad radom zamietli. Asi sme naozaj ďaleko od Bratislavy. Od štátu sme dostali 180-tisíc korún. Ledva to stačí na archeologický výskum.“
Podľa Sitára by sa mal štát oveľa väčšou mierou podieľať na záchrane kultúrneho dedičstva, najmä ak ide o národnú kultúrnu pamiatku: „Súčasný stav je havarijný. Nespôsobili sme ho my nedbalosťou. Navyše, v synagóge nebudú po rekonštrukcii náboženské obrady. Múzeum bude slúžiť občanom mesta a štátu a malo by prispieť aj k rozvoju turizmu, o ktorom radi a často hovoríme.“
Jediným legitímnym spôsobom, ktorým sa dajú získať peniaze zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu nehnuteľných pamiatok, je podľa Pavla Šimuniča zo sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR program Obnovme si svoj dom: „Štát robí, čo môže. Aj my hľadáme financie, kde sa dá. Sú to tisícky projektov. Nie je v našich silách financovať naraz a všetko. Celkový vklad štátu do programu nie je oveľa vyšší ako potreba na rekonštrukciu synagógy v Košiciach. Myslím si, že práce by mali pokračovať postupne. Je to aj náš záujem.“
Obnova synagógy si vyžiada 130 miliónov, židovská obec dostala od štátu 180tisíc
Stará ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach patrí desaťročia k odstrašujúcim príkladom neúcty k dedičstvu našich predkov.
Snahou Židovskej náboženskej obce je zmeniť zdevastovanú budovu na interaktívne múzeum, ktoré by dokumentovalo život, tradície a kultúru jednej z najväčších židovských komunít na Slovensku pred druhou svetovou vojnou.
Rekonštrukcii predchádza historicko-pamiatkový výskum. V súčasnosti pracujú v objekte archeológovia.
Podľa Ladislava Olexu z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV v Nitre sondy dokazujú, že synagógu postavili na mieste niekdajších mestských hradieb.
„Vnútri sme zachytili zvyšky múru mestského opevnenia z prelomu 13. a 14. storočia. Nález potvrdzuje informácie z historických dokumentov, podľa ktorých mesto síce umožnilo Židom, aby tu žili, ale len na jeho okraji. Priečelie synagógy, štítový múr, bol na území mesta, objekt aj so vstupnou bránou ležal už za jeho hranicou.“
Architektonický výskum bude pokračovať v exteriéri. Súčasťou areálu sú totiž aj rituálne kúpele mikve.
„Chceme nájsť súvis a spresniť vzťahy medzi synagógou a mikve,“ povedal Olexa.
Podľa kunsthistorika Gabriela Kladeka, ktorý intenzívne mapuje dejiny židovstva v Košiciach viac ako desať rokov, synagógu postavili koncom 19. storočia.
„Je to jedinečné architektonické dielo. Pozoruhodné sú najmä liatinové stĺpy, ktoré podopierajú galériu. Pri výstavbe použili najmodernejšie metódy priemyselnej výstavby. Od priemyselnej stavby sa však synagóga líšila nádhernou výzdobou.“
Objekt vybudovali na mieste niekdajšej sýpky, ktorú okolo roku 1840 prestavali na modlitebňu. Približne v roku 1880 sýpku zbúrali a postavili namiesto nej synagógu, ktorú v roku 1900 rozšírili. Dnes je ortodoxná synagóga národnou kultúrnou pamiatkou.
Pamiatkový výskum je financovaný z programu Obnovme si svoj dom. Židovská náboženská obec naň dostala 180tisíc korún. Celková obnova jedinečného architektonického diela si vyžiada okolo 130 miliónov korún.
(sen)
